Knihopisy No 20
Za čo všetko môže kolonializmus a imigrácia
Vitajte, priatelia krásnych kníh, ani sme sa nenazdali a už máme nejaký ten piatok rok 2025 a s tým už aj dvadsiate vydanie môjho newslettera. Ďakujem, že ma čítate a dávate mi spätnú väzbu. Dúfam, že aj tento rok vám ponúknem nejaké podnetné návrhy na kvalitné čítanie. No a počnúc práve týmto rokom som si dovolil pridať jeden drobný nový element, a síce, že ak pôjde o zahraničného autora/autorku, budem k vydavateľstvu pridávať aj konkrétneho prekladateľa/prekladateľku, keďže práve oni sú kľúčovým prostredníkom medzi autorom a čitateľom a nie vždy sú docenení tak, ako by mali.
Vo februári sa asi už k novému roku neblahoželá, takže stay safe a majte sa krásne :))
R.F. Kuang- BABEL: AKADÉMIA JAZYKOV A MÁGIE (Motýľ, 2023; preložila Barbora Andrezálová)
Táto kniha mi zvýšila ešte ako nedočítaný rest z minulého roka. Jej autorkou je mladá, no už spisovateľsky zdatná Rebecca F. Kuang. Narodila sa v r. 1996 v meste Guangzhou, románsky kedysi nazývanom Kanton. Na prelome milénií sa presťahovala s rodinou do USA. Študovala na Georgetown University vo Washingtone, no magistra zo sinológie má aj z Cambridgu a Oxfordu. Debutovala v r. 2018 knihou The Poppy War, ktorá bola prvá z trilógie Poppy War (nasledovala The Dragon Republic a The Burning God). Samostatnou jednotkou bola kniha Babel, ktorá vyšla v r. 2022, a pozbierala množstvo prestížnych cien- v r. 2022 to boli Blackwell´s Book of the Year for Fiction a Nebula Award za najlepší román. V r. 2023 kniha vyhrala aj British Book Award. Jej posledným dielom je satirická novela Yellowface z r. 2023.
Keď už som spomínal ten Kanton, tak práve tam sa začína odohrávať náš príbeh, ktorý je situovaný do prvej polovice 19. storočia. Hlavným hrdinom je polosirota, resp. už sirota Robin Swift. Kanton je sužovaný epidémiou cholery a Robinovi na pomoc (ktorá sa neskôr ukáže ako medvedia služba SPOILER) prichádza istý profesor Lovell. Spolu opúšťajú Čínu a odchádzajú do Británie, kde Robin nastupuje na Oxford. V rámci kampusu pôsobí na tzv. Kráľovskom prekladateľskom inštitúte, inak nazývanom aj Babel. Tu študuje jazyky a pomáha nenásytnému Britskému impériu v jeho často násilných kolonizačných záujmoch striebrotepectvom, kedy ako cudzinec začarované strieborné prúty mení pomocou slov stratených v prekladoch na mocný nástroj podmaňovania. Robin tu nie je sám a postupne sa zoznamuje s tromi priateľmi, Ramym, Victoire a Letty, s ktorými zažije mnoho dobrodružtiev (čo znie trochu akoby som opisoval Robinsona Crusoea alebo Tarzana, ale vydržte :D). Robin postupne prichádza na to, že čosi nie je úplne s kostolným poriadkom a spojí sa so spikleneckým spoločnstvom Hermes, ktoré má neskromne v pláne poukázať na britské chyby a zvrhnúť tak imperiálny režim per se.
V prvom rade by som povedal, že som v žiadnom prípade nečakal, že ma Babel natoľko pohltí. Vyhýbal som sa mu zámerne jednak z dôvodu hajpu, ktorý mala kniha po vydaní, jednak kvôli tomu, že mi prišlo, akoby vykrádala potterovky. Ten hajp aj chápem, aj nechápem. Mne teda Babel pripadal ako dosť intelektuálna fantasy, ktorá mala vlastnú verziu nie zas až tak alternatívnej histórie. Pritom sa v texte nezriedka nachádzajú aj poznámky pod čiarou, čo teda nie je úplne sexy prvok pre čitateľov, čo si budeme navrávať (mne to príde super, ale tak ja som ja :D). Kuang tento svoj kolonizačný britský minivesmír poskladala vskutku perfektne, až natoľko, že vedecké práce a anotácie na publikácie, ktoré spomínala v poznámkach, som mal sto chutí si hneď vyhľadať, no potom mi došlo, že si ich asi vymyslela na účely príbehu. Harryho Pottera mi to jemne pripomínalo v tej schematičnosti vzťahu medzi Robinom, Ramym, Victoire a Letty, a aj tým, že sa dej odohrával predovšetkým na pôde školy. Možno to tak ale ešte dlhé roky bude, že obdobné knihy sa prosto budú voľky-nevoľky porovnávať s Rowlingovej knihami, ktoré žáner fantasy dostali na úplne iný level.
Striebrotepectvo si podľa mňa zaslúži samostatný odsek. Prišlo mi to ako vcelku dôvtipný a nečakaný spôsob, ako si niekoho podmaniť-význam slov. Čím sa dostávam k tomu, vďaka čomu si ma Babel v momente podmanil. Tým niečím je etymológia, teda v skratke veda o pôvode slov. Ľúbim etymológiu a to, že bola takto dôvtipne zapracovaná a rozpracovaná vo fantasy knižke, ma naozaj udivuje.
Kolonizácia a otrokárstvo tvoria očividný, no o nič menej zanedbateľný element, ktorý je ako niť pretkaný celým príbehom. To veľké odhalenie, čomu skutočne dopomáhajú študenti ako Robin, prichádza až v polke knihy, kedy sa Robin po dlhom čase vracia do rodného Kantonu vyjednať mier. To si teda aspoň myslel:
Voľný obchod. Tým vždy Briti argumentovali (…) Pre Britov ,,voľný obchod” v skutočnosti znamenal britskú imperiálnu nadvládu. Veď čo bolo voľné na obchode, ktorý sa spoliehal na masívne budovanie námornej sily, ktorá mala zabezpečiť prístup k moru? Keď obyčajné obchodné spoločnosti mohli viesť vojnu, vyrubovať dane a vymáhať občianske a trestné právo? (…) ,,Tak ľahko sa na to zabúdalo. Na čom všetkom je to vystavané, pretože keď si v Oxforde, vo veži, sú to iba slová, iba myšlienky. Lenže svet je oveľa väčší, než som si myslel…Veľmi úspešne sa nám darilo zatvárať oči pred tým, čo bolo priamo pred nami.” (s. 334)
Každá minca má dve strany a aj ja som natrafil na pár vecí, ktoré mi jemne prekážali (konkrétne tri), ale konečný dojem z tejto knihy nezmenili. Rozprávač je v Babeli vševediaci a vie, čo sa na konci kapitoly a tým aj knihy stane. Túto svoju vševednosť dáva najavo relatívne často, čo trochu kazí zážitok z čítania, pretože ide okrem iného o to, dozvedieť sa, ako príbeh skončí a nie, že nám ho rozprávač mierne vyspoiluje skôr, než dôjde na lámanie chleba. Ak vám bude tento element prekážať, knihu dočítať, samozrejme, nemusíte, čo by ale bola škoda. Nakoľko je Babel obsahovo bohatý a autorka tu otvára množstvo tém, niekedy zanikajúce za nosnou témou kolonializmu, osobne by sa mi páčilo, keby túto knižku rozdelila na dva, tri diely. Ja som mal totiž pocit, že sa to všetko odohráva prirýchlo. A poslednou vecou je niečo, čo možno mierne serká len mňa- v angličtine podtitul knihy znie the Necessity of Violence, čiže nevyhnutnosť násilia, čo podľa mňa knihu vystihuje viac. V slovenčine sa to však podľa mňa vykalkulovanie marketingovo rozhodli pomenovať ako Akadémia jazykov a mágie, aby sa to s tým Potterom fakt na prvú prepojilo. Babel je však skvelá kniha a čitateľov by si podľa mňa našla aj bez toho, že by sa umelo nafukovala. Však sa len pozrite na tú obálku a oriezku :)
Za mňa osobne je taktiež aj poctou všetkým prekladateľom z/do akýchkoľvek jazykov.
Sven Lindqvist- VYHLAĎTE VŠECHNY TY NETVORY (Host, 2022; preložila Petra Hesová)
S témou kolonizácie budem pokračovať. Autorom tohto cestopisu/reportáže je švédsky spisovateľ Sven Lindqvist. Bol novinárom a spisovateľom. Na univerzite v Štokholme vyštudoval literárnu históriu. Napísal viac ako 35 kníh a noviny Svenska Dagbladet ho zaradili medzi najdôležitejších švédskych autorov. Najviac sa preslávil knihou Si mŕtvy (Nu dog du: Bombernas århundrade; v slovenčine vydal Absynt v r. 2019) a práve spomínanou Vyhlaďte všechny ty netvory (Utrota varenda jävel; v slovenčine nevyšla). Jeho posledná vydaná kniha z r. 2018 nesie názov Sanningskonst (čo by som preložil ako Umenie pravdy alebo Pravdivé umenie), nakoľko zomrel v r. 2019.
Názov knihy je odvodený z repliky, ktorú predniesol pán Kurtz v dnes už kultovom románe Josepha Conrada Srdce temnoty (kniha vyšla v r. 2020 aj v slovenčine), keď písal správu o civilizačnom úsilí bieleho muža medzi africkými divochmi: ,,exterminate all the brutes” Ako som už spomínal, táto kniha je akýmsi hybridom medzi reportážou a odborným textom či skôr esejou, kedy autor svoje skúsenosti zo saharskej Afriky premiešava s tým, čo sa dozvedel poctivým študovaním historických zdrojov. To všetko na menej, ako 240 stranách.
Text je písaný úderne, dynamicky a aj kriticky, hoci práve kritika je nám podávaná medzi riadkami a malo by nám na nej záležať najviac. Autor kritizuje spôsob, akým sme sa postavili k dedičstvu európskeho kolonializmu, ktoré po sebe nezanechalo nič iné, len spúšť a vyhasnuté životy. Pohnútky a motivácie, prečo sa k tomu Európania rozhodli, je viacero, záleží od národa, ktorý kolonizoval. Dozviete sa tak okrem iného, na koho nadväzoval Hitler, keď hovoril o tzv. lebensraume, teda životnom priestore, a prečo práve Nemci pochodovali vo voji kolonializmu ako poslední. Tragickosť a fatálnosť toho, čo máme na svedomí, autorom pritom preniká už na začiatku jeho rozprávania:
Podstata evropského myšlení? Ano existuje věta - jednoduchá a krátká, má pouhá čtyři slova -, která shrnuje celou historii našeho kontinentu, našeho lidství i biosféry od holocénu k holokaustu. Nevypovídá nic o Evropě jakožto kolébce humanismu, demokracie a blahobytu. Neříká nic o tom, na co jsme oprávněně hrdí. Předkládá jen pravdu, na kterou bychom nejraději zapomněli. Roky jsem tu větu zkoumal. Shromáždil jsme tolik materiálu, že ho nikdy nebudu schopen projít. Nejraději bych se ztratil někde tady v poušti, kam se za mnou nikdo nedostane, kde bych měl k dispozici moře času. Zmizel bych a vrátil bych se teprve v okamžiku, kdy mi dojde, co už stejně dávno vím.
(s. 14)
Kniha samotná pokrýva dlhé 19. storočie a koreluje s obdobím, kedy žil a písal Joseph Conrad, keďže autor sa silno a netajene inšpiroval práve jeho dielom. Hoci sa koncentruje najmä na africký kontinent, neopomenie ani svetadiely Oceániu a Ameriku. [Aby som opísal štýl autorovho písania, spravím krátky exkurz k jeho absyntovke Si mŕvty. Lindqvist tu podáva históriu bombardovania ako puzzle, členito, cikcakovito, čitateľ je pátračom a neustále knihou listuje a hľadá to, čo mu autor odporúča; pritom text nestráca na koherentnosti a jednotnosti a vie ju čítať ako klasickú knihu.] Niečo veľmi podobné sa deje aj v tejto útlej knižke. Má síce chronologicky radené kapitoly, ale samotný text v ich rámci je číslovaný, takže možno povedať, že je tvorená 169 fragmentami/myšlienkami/reflexiami. Uľahčuje to tak aj prehľadnosť textu a zvýrazňuje údernosť toho, o čom Lundqvist píše a nechce, aby to zaniklo. Napríklad tento ja osobne považujem za jeho najviac poetický, pričom z jeho slov cítite tú bezbrannosť:
Stesk člověk nejvíc cítí v zádech. Vpředu držíte tvář. Ta potkává sama sebe alespoň v zrcadle, když už nic jiného. Samotu cítíte za krkem. Břicho může člověk obejmout, obemknout se rukama. Ale záda zůstávají opuštěná. Proto jsou lesní duchové a džínové vyobrazováni s vykotlanými hřbety - nikdo se k nim na to místo nepřitiskne teplým břichem. Tam je v plné práci dláto samoty. Samotě nestanete tváří v tvář. Přepadne vás zezadu.
(s. 97)
Hoci táto kniha u nás vyšla pred tromi rokmi, prial by som si, aby sa jej dostalo viacej pozornosti, nakoľko patríme do Európy a to znamená vedieť a akceptovať aj to, čo všetko jej národy v minulých dekádach napáchali a poučiť sa z toho. Informovanosť je sila, ak by som prekrútil známe heslo z románu 1984.
Ja som sa o knihe klasicky dozvedel z môjho obľúbeného literárneho podcastu Tl;dr, takže ak by ste si nenašli čas na čítanie, dajte si do uší aspoň ten:
Eva Heyd- I JÁ SE TOULAL ULICEMI MANHATTANU (KANT, 2020)
Tento rok som si povedal, že začnem čítať viac kníh z vlastnej knižnice, pretože ich mám dosť veľa a veľa z nich je aj dosť zaujímavých. Z poličky na mňa už asi 3-4 rok pokukávala práve kniha, ktorej autorkou je Eva Heyd, česko-americká publicistka, fotografka a umelkyňa. V r. 1985 emigrovala do USA, kde 20 rokov pracovala ako fotografka pre prestížne múzeá a galérie. Vo svojej vlastnej umeleckej tvorbe sa sústreďuje na projekty, ktoré experimentujú s využitím fotografického obrazu. Vystavovala v galériách v New Yorku, ale aj v iných častiach Spojených štátov, no a takisto v Európe. Na svojom konte má už 4 publikácie, pričom debutovala knihou Psí deník, ktorá vyšla v r. 2013. Knihu, ktorú sa vám pokúsim predstaviť dnes, vydalo malé pražské vydavateľstvo KANT, ktoré je zaostrené na kultúru a umenie, výtvarné monografie špecificky zamerané na českú fotografiu, ale aj na prózu a poéziu. Ak sa chcete o ňom dozvedieť viac, tu vám poskytujem link-https://www.kant-books.cz/cs/
Už z názvu resp. fotky na obálke vyplýva, o čom bude kniha pojednávať. Nie je v tom žiadna inotaj. Ide o históriu New Yorku. No ak sa ešte na moment vrátim k názvu, je to literárna alúzia na báseň od Walta Whitmana:
Já jsem také žil, Brooklyn plný kopců byl můj,
Také já jsem se toulal ulicemi ostrova Manhattanu, a
koupal se ve vlnách, které ho obklopují,
Také já jsem cítil náhlé zvědavé otázky vířit ve svém nitru.
(s. 138)
Autorka čerpala z mnohých a mnohých zdrojov, aby čitateľovi na približne 360 stranách poskytla ten najdôležitejší historický prierez. Poznám monografiu NYC, ktorá má viac než 1400 strán, takže zredukovať to o tisícku je celkom umenie. Nie som si istý, či niekedy na česko-slovenskom knižnom trhu vyšla o NYC kniha podobného charakteru.
I JÁ SE TOULAL ULICEMI MANHATTANU je rozdelená na 12 kapitol, z ktorých každá obsahuje ešte jednu, dve podkapitoly. Kniha je chronologická, kapitoly zastrešujú vždy jednu konkrétnu problematiku, ktorú následne prevezmú aj podkapitoly. Tak napríklad kapitola s názvom Plíce města sa díva na to, ako sa staval Central Park a podkapitola S krajinou v srdci poskytuje akýsi krátky životopis hlavného architekta tejto zelenej newyorskej dominanty, Fredericka Olmsteda. Vzájomne sa dopĺňajú a mne to nesmierne imponovalo. Štýl písania je niečo medzi odborným a populárne náučným textom. Kvantum zaujímavostí je doplnené či už dobovými fotografiami, alebo fotkami, ktoré spravila priamo autorka počas svojho pôsobenia v meste. Okrem fotografického materiálu do knihy zasiahol svojím osobitým rukopisom aj ilustrátor a grafický dizajnér Jan Trakal. Majú podľa mňa taký vintage štýl starých máp.
Musím povedať, že som sa zaľúbil. Táto kniha mi tak neuveriteľne sadla, že som s úžasom hltal každú jednu stránku, až kým som so smútkom nezistil, že je koniec. Na NYC sa už dlho dívam s obdivom, ale tentokrát moja láska k tomuto mestu nabrala iný rozmer. Všetko, čoho bolo za cca 350 rokov svojej existencie svedkom, je pre mňa vskutku dychberúce. Od vojen medzi Britmi a Francúzmi, po stavbu Brooklynského mosta, až po imigráciu ľudí z celého sveta práve sem. Hovorí sa, že svoje platonické lásky sa neoplatí stretávať, aby človek nebol rozčarovaný, ale v tomto prípade by som rád spravil výnimku. A začínam mať pocit, že ak ta niekedy zájdem, nebudem na orientáciu potrebovať ani Google Maps :) :) Kniha je ešte v pár kusoch dostupná v niektorých kníhkupectvách, tak sa poponáhľajte, aby ste tento skvost mali čím skôr vo svojej dispozícii.
Pulzující energie města, jeho neustálá dynamická přeměna, se na okamžik mimořádné zastaví do strnulé nehybnosti v tíživé chvíli - v době útoku na World Trade Center nebo v čase virové nákazy. New York se ale vždy po čase přerodí jako Fénix s náruživou vitalitou do nové podoby.
(s. 357)
A to je pre dnešok všetko, přátelé. Ak ste sa prekusali až na samý koniec, neostáva mi, než vám opäť poďakovať. Ak sa vám moja práca páči, môžete môj účet prezdieľať a tak ho dostať k čo najviac čitateľom. Ak máte akúkoľvek spätnú väzbu, neváhajte a napíšte mi ju na môj instagramový účet, poprípade Twitter/X alebo Threads. A vlastne existuje ešte aj Facebook a face to face kontakt. :)
Andrej